História Biskupského kaštiela

V Močenku bol už v dávnych časoch honosný kaštieľ (predchodca súčasného, ktorý bol vybudovaní okolo roku 1650 , ktorý vzhľadom na jeho účel označovali ako kniežací. Obec sa nachádzala pri starej hradskej ceste z Viedne do Pešti, a preto sa tu údajne často zastavovali a oddychovali kniežatá, ba dokonca i panovníci. Vlastníkom kaštieľa bolo biskupstvo. O existencii prvého kaštieľa sa zachovalo viacero písomných dôkazov. Napríklad v listine, ktorú podpísal biskup Ján Gustíni, sa píše: „Dané v našom biskupskom kaštieli v Močenku 26. decembra, roku Pána 1767.“ Kaštieľ mal 24 izieb a zrejme išlo naozaj o veľmi prepychovú stavbu, pretože v ústnom podaní Močenčanov sa traduje, že aj válovy v maštaliach boli z mramoru.

Nový kaštieľ nechal – ako letné sídlo – postaviť nitriansky biskup Imrich Palugyay na mieste starého. Budovali ho v dvoch etapách. V rokoch 1840 – 1845 bola urobená prvá časť prác. Po ich ukončení bol kaštieľ obývateľný a mohol plniť aj svoju reprezentačnú úlohu. V revolučných rokoch 1848 – 1849 bol poškodený a definitívne ho dostavali v roku 1850. Rekonštrukčné práce boli uskutočnené v rokoch 1893 – 1896. Biskup Palugyay bol príbuzný s rodom Habsburgovcov, a preto sa cisár František Jozef pri ceste z Viedne do Budapešti často zastavoval v Močenku. Kaštieľ v Močenku istý čas pokladali za najhonosnejšie feudálne sídlo v celej župe. Je cennou stavebnou pamiatkou z éry klasicizmu. Jeho stavitelia v rozhodujúcej miere použili starogrécke stavebné slohy, a to iónsky a dórsky.

Kaštieľ je štvorkrídlová poschodová stavba s pomerne strohým priečelím. Pri pozornejšom pohľade má pár výrazných prvkov. Pred hlavným vchodom je portikus s balkónom, stĺpy majú iónsky charakter. Podobné stĺpy sa nachádzajú aj pri zadnom vchode. Okolo okien sa vinú jemné grécke ozdoby. Dekoratívny ráz majú aj perleťové a tehličkové vence, ako aj levie hlavy pod strechou. Aj rohy strechy a jej štít skrášľujú vyčnievajúce ozdoby, tzv. akroteriony.
Vnútorné priestory predstavujú náročne riešené interiéry. Na prízemí je centrálny vestibul s kazetovým stropom a stĺporadím s dórskymi a iónskymi hlavicami. Nachádza sa tu aj pamätná doska umiestnená pri príležitosti osláv 60. výročia ukončenia filozofických štúdií biskupa Imricha Bendeho. Na poschodie vedie dvojité schodište z bieleho mramoru. Jednotlivé obytné miestnosti si vo veľkej miere zachovali svoj pôvodný ráz, tapety v každej izbe majú inú farbu – zlatú, hnedú, modrú, zelenú a ďalšie, na stenách sú umiestnené trojmetrové benátske zrkadlá. Pôvodne tu boli drahé lustre na sviece, no zachovalo sa ich len niekoľko. Parkety vytvárajúce umelecké vzory sú vyše storočné. Reprezentatívne miestnosti sú skrášlené iluzívnou maľbou a štukovou výzdobou s reliéfmi s rastlinnými motívmi. Strop v bývalej zasadacej sieni je zdobený maľbami, ktoré zobrazujú kostoly a hrady z okolia (Močenok, Nitra), ako aj cudzie romantické krajiny. Ich autormi sú neznámi talianski majstri. 

V jednej z obytných izieb je portrét zakladateľa kaštieľa biskupa Imricha Palugyaya v životnej veľkosti, ktorý v roku 1854 namaľoval majster A. Trippaner. V inej je zasa portrét ďalšieho nitrianskeho biskupa Imricha Bendeho z roku 1895. Z ďalších umeleckých artefaktov sú cenné soška Panny Márie a kríž zo slonovej kosti. Zachovala sa iba časť pôvodného nábytku, lebo niektoré vzácne kusy svojho času previezli do Bratislavy.
V kaštieli bola aj biskupská knižnica, ktorá obsahovala okolo 2 200 latinských, nemeckých, maďarských a slovenských kníh. Medzi nimi sa nachádzali aj pôvodné vydania diel významných predstaviteľov slovenského národného obrodenia – A. Bernoláka, J. Hollého, M. Hattalu, A. Radlinského. Knihy neskôr presťahovali, stali sa súčasťou významnej Diecéznej knižnice v Nitre.

Historicky cennou a esteticky pôsobivou súčasťou kaštieľa je domáca kaplnka s oltárom Sv. Kríža, vysoká 12 metrov. Obloženie jej stien je imitáciou bieleho mramoru. Tri metre vysoký stĺp pod chórom je už z pravého bieleho mramoru a má korintskú hlavicu. Na oltári je tiež asi trojmetrový kríž z ebonitového dreva. Na stene za ním je veľká maľba, ktorá znázorňuje Boha Otca a Ducha Svätého. Na stuhe v rukách dvoch anjelikov je nápis: „Pater in manus tuas e commendo spritum meum.“ V preklade: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Tesne pod stropom sú ďalšie štyri vety v latinčine, ktoré v preklade znejú takto: 1. Kríž Kristov je vždy so mnou. 2. Krížu Kristovmu sa vždy klaniam. 3. Kríž Kristov je moje útočište. 4. Kríž Kristov je moja istá spása.
Močenský kaštieľ bol dlho sídlom biskupského úradu, a to až do roku 1911, keď sa biskupstvo presťahovalo do Nitry. Po skončení prvej svetovej vojny biskup Karol Kmeťko prenajal kaštieľ misionárom Božieho Slova. Po ich odchode do Nitry v roku 1928 pripadol školským bratom Sv. Jána Krstiteľa de la Salle. Príslušníci tejto rehole spravovali v obci chlapčenskú ľudovú školu a v budove kaštieľa viedli noviciát. Keď sa v Československu roku 1948 ujali moci komunisti a zaviedli totalitný spôsob vládnutia, nastalo v rámci nimi zavádzanej ateizácie prenasledovanie duchovenstva. V rokoch 1951 – 1952 bol v kaštieli sústreďovací koncentračný tábor pre kňazov a až do roku 1989 aj pre rehoľné sestry. Celý areál vtedy obohnali vysokým plotom so zámerom izolovať jeho obyvateľov od okolitého sveta.

Po roku 1989 až do roku 2002 slúžil močenský kaštieľ ako charitný domov pre staré a choré rehoľné sestry rehoľného spoločenstva Milosrdných sestier sv. Vincenta. Budova je majetkom nitrianskeho biskupstva. Od roku 2002 je v kaštieli Detský domov a Domov sociálnych služieb, ktorý prevádzkuje Komunita Kráľovnej pokoja. Pri kaštieli je neveľký, asi šesťhektárový udržiavaný park, v ktorom je aj jazierko so súsoším a fontánou.

Kategórie

Najnovšie komentáre

This error message is only visible to WordPress admins

Error: No feed found.

Please go to the Instagram Feed settings page to create a feed.

Museum Hours

9:30–6:00, Monday Until 8:00

Museum Location

2270 S Real Camino Lake California

The Loquet Museum fuels a journey of discovery across time to enable
solutions for a brighter future rich in nature and culture.