Najstaršia dochovaná fotka obyvateľky Močenka, ktorá sa narodila pred 173 rokmi

Najnovšie dejiny obce sú poznačené všetkými – i bolestnými – udalosťami 20. storočia, ktoré sa dotkli Slovenska alebo na dlhšie obdobie predurčili jeho vývin, zasiahli do cítenia a myslenia ľudí aj do medziľudských vzťahov: prvá svetová vojna, rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie a vznik Československej republiky, hospodárske krízy a s nimi súvisiace sociálne pohyby (v južnej časti krajiny predovšetkým štrajky poľnohospodárskych robotníkov), vznik slovenského štátu, druhá svetová vojna, nástup komunistickej moci a s ním spojené združstevňovanie… Uvedieme niektoré udalosti a fakty, ktoré sa priamo dotkli života v obci, prípadne majú dosah až do súčasnosti.Na začiatku 20. storočia základné rozvrstvenie obyvateľov Močenka tvorili tri skupiny. Najbohatšiu vrstvu predstavovali vlastníci veľkých poľnohospodárskych plôch a veľkých majetkov, ktorí využívali nájomnú pracovnú silu. Druhou skupinou boli sedliaci, ktorí obrábali vlastnú pôdu, a treťou nádenníci (bezzemkovia).

Ako zaujímavosť možno uviesť, že podľa starých zápisov v roku 1900 žilo v obci 252 občanov, ktorí sa hlásili k židovskej národnosti i viere. Väčšinou sa venovali obchodovaniu, ale niektorí z nich sa živili poľnohospodárstvom. Spomeňme aspoň niektoré mená: Pán Stern, ktorý býval v Cigánskej ulici, patril k najchudobnejším členom židovskej komunity. Zaoberal sa výkupom a predajom vajec a hydiny. Močenčania ho poznali najmä pod prezývkou Tormáš. Jeho syn Viliam bol jedným z prvých miestnych futbalových brankárov. Obchody s rozličným tovarom vlastnili pán Fischer (jeho – v tých časoch naozaj veľká – predajňa sa nachádzala na mieste dnešného obchodu Kútny) a pani Bichlerová (jej obchod sa nachádzal na mieste terajšieho Železoobchodu Tóth). Podobný obchod mal aj pán Arthur, ten sa však zaoberal aj obchodovaním s obilím a navyše vlastnil krčmu, a aj pán Leringer, ktorý obchodoval teiž s koňmi. Rodina Tiefenbrunerovcov vlastnila mäsiarstvo, ktoré sa nachádzalo neďaleko artézskej studne v centre dediny. Muži z tohto rodu patrili k zakladateľom futbalu v obci. Jedným zo známych močenských pekárov bol pán Leringer. Poľnohospodárstvu sa venovala napr. rodina Weissbergerovcov, ktorá okrem pôdy za vinohradmi vlastnila aj viacero nehnuteľností. Stopy po židovských spoluobčanoch sa však strácajú ešte v období pred druhou svetovou vojnou 
V predchádzajúcom odseku sme spomenuli artézsku studňu. Niekoľko takýchto studní v obci postupne navŕtali na začiatku 20. storočia. Najstaršia pochádza z roku 1900, nachádza sa v strede dediny a je hlboká 60 m. Ďalšie studne urobili v roku 1912 – jedna z nich je pred miestnou reštauráciou a dosahuje hĺbku 132 m, druhá – v časti nazvanej Lúčky – má hĺbku až okolo 300 m. Vybudovanie týchto zdrojov pitnej vody skvalitnilo životné podmienky Močenčanov.

Po prvej svetovej vojne sa Močenok – tak ako celé Slovensko – stal súčasťou Československej republiky. Sčítanie jeho obyvateľov v roku 1920 ukázalo, že tu žilo, 3 988 ľudí, čo znamená, že aj v tom čase išlo o naozaj veľkú dedinu.

Život mladej republiky poznačili hospodárske krízy. K najbiednejším obyvateľom na Slovensku v 20. a 30. rokoch 20. storočia patrili bezzemkovia, ktorí sa živili ako nájomní poľnohospodárski robotníci. Vo chvíli, keď pre nich nebola práca, ich rodiny sa ocitali na pokraji hladu, alebo naozaj hladovali. Pokusom o vyriešenie sociálnej situácie boli demonštrácie a štrajky. Jeden zo štrajkov, ktorý sa zapísal do dejín – žiaľ, práve preto, lebo sa skončil tragicky -, sa viaže priamo na Močenok. V auguste roku 1922 tu počas štrajku poľnohospodárskych robotníkov žandári usmrtili Michala Sládečka. Ako sme o tom písali v kapitole venovanej názvu obce, tá v rokoch 1951 – 1992 niesla jeho meno: Sládečkovce. Močenskí robotníci sa zúčastnili aj veľkej demonštrácie za lepšie sociálne postavenie pracujúcich v roku 1935, ktorá sa konala v Šali, kam išli pešo. Pamätníci tejto udalosti z radov Močenčanov spomínali, že do mesta putoval sprievod po oboch brehoch Váhu.

Do životov obyvateľov Močenka v medzivojnovom období zasiahol aj veľký požiar v roku 1928. Zhoreli vtedy domy od Nitrianskej cesty až po artézsku studňu pri vtedajšom hostinci Benko. Ako ničivá prírodná katastrofa je zaznamenaná aj búrka s obrovským ľadovcom, ktorá v roku 1947 zničila podstatnú časť úrody. Potok Dlhý kanál – Zúgov sa vraj zmenil na obrovskú dravú rieku a spôsobil krátku povodeň. Našťastie, nikto neprišiel o život. 
Napriek sociálnym problémom v štáte sa Močenok v období prvej Československej republiky predsa len ekonomicky a kultúrne rozvíjal a modernizoval sa. Akési vyvrcholenie tejto etapy modernizácie sa udialo už za vojnovej Slovenskej republiky, keď bola obec v rokoch 1940 – 1941 elektrifikovaná. V tom čase sa obec vyvíjala aj kultúrne a mnohí občania sa venovali rôznym športovým aktivitám.